5 základných faktov o gine

Gin je všestranný a podmanivý alkohol, opradený tajomstvom a príbehmi. Uchvátil svet svojou pestrou históriou, priam až alchymistickou prípravou a rozmanitou chuťovou paletou. Od svojich skromných začiatkov v Holandsku 17. storočia až po súčasnú renesanciu, cesta ginu je poznačená inováciami a originalitou. 

V tomto článku sa doslova ponoríme do tohto alkoholu. Preskúmame jeho minulosť, popíšeme si rôzne typy a jednotlivé výrobné techniky, ktoré formujú jeho komplexný chuťový profil. Pridajte sa k nám a spoločne pozdvihnime pohár so sviežou vôňou byliniek, korenín a lesa. 

1. Z čoho sa vyrába gin a čo to vlastne je?

Gin je destilát, ktorého hlavnou zložkou sú plody borievky. Tie, v súčinnosti s ďalšími prísadami, určujú jeho charakteristickú chuť. Jeho základom je obilie, napríklad pšenica, jačmeň alebo kukurica, ktoré sa fermentuje a potom destiluje. 

Počas tohto procesu sú do zmesi pridávané ďalšie charakteristické ingrediencie. Aj keď existuje nejaký štandard, tak samotné prísady sú vždy v rukách majstra liehovarníka. To, z čoho sa vyrába gin prémiových značiek je v mnohých prípadoch dokonca obchodným tajomstvom. 

Napríklad taká limitovaná edícia Hendrick’s Neptunia sa pýši tajomným posolstvom mora vo fľaši – pozrite si tento skvost  našej ponuke. 

Okrem borievky sú pri výrobe ginu bežne používané semená koriandra, koreň angeliky, citrusové šupky, kardamóm a celá paleta ďalších bylín, korenín a ovocia (tieto zložky sa v angličtine súhrnne označujú slovom botanicals). 

Špecifická kombinácia rastlinných prísad sa líši od značky k značke. Práve táto rozmanitosť a “voľná ruka” pri destilácii sú znakom všestrannosti a autenticity kvalitného ginu.

2. Odkiaľ pochádza gin?

Gin má korene v Holandsku, kde bol prvýkrát pripravený ešte na začiatku 17. storočia. Jeho priamym predchodcom je staršia liehovina nazývaná jenever či genever, ktorá bola vyrobená z destilovaného sladového vína a ochutená borievkami. Ako vidieť, tie sa v receptúre pevne udržali dodnes. 

Názov „gin“ je odvodený z holandského slova pre borievku - jeneverbes. Spočiatku sa tento alkohol používal ako liečivý elixír a tajomstvo jeho prípravy držali lekárnici. Svojou podmanivosťou si však získaval srdcia a chuťové poháriky ďalších a ďalších a postupne sa rozšíril do ulíc a ďalej do sveta.

Aj keď sa zrodil v pevninskej Európe, tak obrovskú popularitu si získal v Anglicku. Vrchol dosiahla už koncom 17. storočia, keď sa tamojším kráľom stal pôvodom Holanďan Viliam Oranžský. Kvôli obchodným obmedzeniam a vysokým daniam na francúzske brandy sa gin stal v Anglicku cenovo dostupnou alternatívou. 

Dnes je tento alkohol populárny v mnohých krajinách po celom svete, najmä však v Spojenom kráľovstve, Španielsku a USA. Na Slovensku je výroba kvalitného ginu ešte pomerne mladým liehovarníckym remeslom. Aj pod Tatrami však vznikli prémiové značky, napríklad Gin Gin či Lúčky Gin.

3. Aké druhy ginu poznáme?

Možno vám ako prvý napadne ružový gin, no vedeli ste, že vôbec nepatrí do “oficiálnej” klasifikácie? Ide skôr o novodobý trend, než o etablovaný druh ginu.

Medzi tie patria predovšetkým títo traja páni: 

London Dry Gin - najbežnejší a široko známy typ ginu. London Dry je charakteristický výraznou chuťou borievky a dlhším, suchým záverom. Napriek svojmu názvu nemusí byť vyrobený v Londýne. „Suchý“ v názve značí, že po destilácii doň neboli pridané žiadne umelé dochucovadlá ani sladidlá. Charakteristickým zástupcom je napríklad Gibson’s Gin, ktorý nájdete aj v našom e-shope.

Plymouth Gin - má o niečo sladší a zemitejší chuťový profil v porovnaní s London Dry. Má vyváženejšiu chuť. Tá je dedičstvom jedinečnej zmesi botanicals, vrátane vyššieho podielu koreňových zložiek, napríklad angeliky či kosatca.

Old Tom Gin - sladší ako London Dry Gin, ale suchší ako Plymouth. Bol populárny v 18. a 19. storočí, ale keď sa vkus posunul smerom k suchším ginom, tak stratil priaznivcov. V súčasnosti však Old Tom, zažíva renesanciu, keďže nadšenci znovu objavili jeho bohatý obilný a jemne sladký profil.

Pre zaujímavosť, viete, čomu vďačí ružový gin za svoju farbu? Vo väčšine prípadov je to vďaka pridaniu extraktov z jahôd, malín či rebarbory. Napríklad aj Beefeater Pink z našej ponuky je dedičstvom jahôd. 

4. Aké sú 3 najbežnejšie spôsoby výroby ginu?

Gin sa vyrába destiláciou obilnej liehoviny a jej infúziou (obohatením) rôznymi rastlinnými látkami, predovšetkým bobuľami borievky.

Rozlišujeme tri základné spôsoby výroby: maceráciu, infúziu parou a miešanie. Každá metóda má za následok iný chuťový profil. 

Macerácia (angl. steeping) - pri tejto metóde sa rastlinné prísady namáčajú v liehu po dobu 24 až 48 hodín. Tento proces sa nazýva macerácia. Umožňuje, aby sa chuťové zložky z rastlín extrahovali do liehoviny. Po maceracii sa liehovina opäť destiluje, spravidla v takzvanom kotlíkovom destilátore. Výsledný gin má intenzívnu chuť s výrazne rastlinným a korenistým podtónom. 

Infúzia parou (racking) - táto metóda zahŕňa zavesenie botanicals do koša nad lieh počas destilácie. Para z alkoholu prechádza cez rastlinné prísady a extrahuje ich chute a arómy. Potom kondenzuje späť na kvapalinu, čím vzniká jemne ochutený gin. V porovnaní s maceráciou je jeho chuť oveľa čistejšia.

Miešanie (compounding) - pri tomto spôsobe sa gin vyrába jednoduchým pridaním požadovaných rastlinných prísad do liehu, bez akejkoľvek ďalšej destilácie. Po lúhovaní sa zmes spravidla prefiltruje, aby sa odstránili všetky pevné častice. Výsledný gin sa vo všeobecnosti považuje za menej kvalitný v porovnaní s ginmi vyrobenými pomocou macerácie alebo parnej infúzie, pretože jeho chuť je pomerne málo výrazná. 

5. Aká je stručná história ginu? 

Začiatkom 17. storočia holandskí lekárnici vytvorili borievkovú liehovinu známu ako jenever. Verili, že tento elixír lieči rôzne ochorenia, od bolesti žalúdka až po problémy s obličkami. To ešte netušili, že podmanivá zmes sa vyvinie do toho, čo dnes poznáme ako gin.

Ako sme už uviedli, gin si svoj prvý vrchol popularity užil v Anglicku koncom 17. storočia. 

Obchodné obmedzenia na francúzske brandy a vysoké dane na dovážané liehoviny zapríčinili, že tento alkohol, pomerne lacný a rýchly na výrobu, sa masovo rozšíril. Nasledovalo takzvané ginové šialenstvo v 18. storočí, po celej krajine vtedy vzniklo nespočetné množstvo obchodov s týmto alkoholom a liehovarov, kde sa vyrábal. 

Nadmerná konzumácia však viedla k rôznym spoločenským problémom (kriminalita, chudoba, predčasná úmrtnosť), čo podnietilo britskú vládu k zavedeniu takzvaných ginových zákonov. 

Legislatíva mala za cieľ regulovať výrobu a predaj tohto alkoholu, čo viedlo, logicky, aj k poklesu spotreby. V dôsledku toho sa ginový priemysel posunul smerom k výrobe nápojov vyššej kvality. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia došlo k vzostupu ikonických značiek ako Beefeater Gin, Tanqueray a Gordon's, ktoré ho pomohli etablovať ako sofistikovanejší nápoj.

V posledných rokoch zažíva renesanciu, s prudkým nárastom remeselných liehovarov, ktoré pripravujú kvalitný gin podľa svojho rukopisu. Dnes je tento alkohol vyzdvihovaný pre svoju všestrannosť a jedinečné chuťové profily, z ktorých mnohé môžete objaviť aj v našom eshope.